Takže ako by som len začala. Myslím že každý z nás zažil ten pocit, keď prišiel monitor a my sme sa s ním museli vysporiadať. Väčšina z nás sa snažila čo najviac aby sa dostali na čo najlepšiu školu. Predsa len, kto z nás nepočul od rodičov slová že „chceme aby si sa mal lepšie ako my.“ Z môjho názoru to je tak, že ako si ma človek v 15 rokoch vybrať strednú školu, ktorá bude zameraná na určitú vec ktorú máme robiť v budúcnosti. Ja sama som sa pred monitorom príliš stresovala a to úplne zbytočne.
Na príchod do strednej školy sa máte načo tešiť. Samozrejme že najviac sa tešíme na nových spolužiakov a učiteľov u ktorých si môžeme spraviť „lepšie okienko.“ Najlepší pocit je, keď prídete do nového prostredia medzi nových ľudí. Môžete to brať aj ako nový začiatok. Horšie je zas to keď niekomu škola nesadne. Musí sa buď s tým zmieriť alebo jednoducho prestúpiť na inú školu. Čo sa týka mňa, ja by som nikdy neprestúpila i keď ma škola prvé dni moc nezaujala. Na moje šťastie som si sadla so spolužiakmi a všetko bolo super. Ale nie vždy je všetko tak ako vyzerá. Prídu aj konflikty, či už s učiteľmi alebo s niekým zo spolužiakov. Ako sa hovorí 100 ľudí 100 chutí. Po čase ale zistíte že roky strávené na strednej škole Vám prinesú veľa nových kamarátov, zážitkov ale aj neprajníkov.
No aj tak keď si človek čo i len spomenie na základnú školu, tak mu to chýba. Tie spomienky na tie roky, to je ako balzám na duši.
Treba si vážiť roky strávené v škole, lebo sa ani nenazdáte a už ste niekde v práci. Čo bude každodenná rutina každého z nás a je len na nás ako tie roky strávime.
Týmto chcem len povzbudiť deti aby v škole vážne makali, veď je to len 10 mesiacov a aj to len necelých, keďže prázdnin máme viac než dosť. Garantujem Vám že sa to v budúcnosti vyplatí a budete na seba pyšný.