Celkom ma mrzí táto moderná doba. Nemôžem povedať, že sama do nej nezapadám, ale keď vidím tie dnešné deti je mi to celkom ľúto. Ja keď som bola asi šiestačka na základnej škole a išli okolo mňa deviataci, tak som ich obchádzala oblúkom, lebo som mala celkom rešpekt. No keď som ja bola v deviatom ročníku a išli okolo mňa len štvrtáci tak nerobilo im problém ma poslať kade ľahšie. Je smutné ako sa všetko zmenilo. K tomu prišli aj mobily a už to bolo.
Prechádzky s kamarátmi, vyzváňanie zvončekov, komunikáciu z očí do očí nahradil facebook a volanie. Keď som bola malá a nasnežilo, prvé čo ma napadlo bolo hneď bobovanie alebo sánkovanie. Dnes sú zasnežené kopce dobré len na fotenie. Pamätám sa, že vždy ako malá som kričala na mamu do okna nech mi zhodí vodu, ktorú som samozrejme nikdy nechytila. Vždy keď vyšlo slniečko tak už sme boli na korčuliach, bicykli alebo sme skákali cez gumu.
Deti v dnešnej dobe vyjdu von len na pol hodinku a úplne im to stačí na týždeň. Nie je tam moc aktívneho pohybu a to tiež moc neprospieva. Rodičia sa snažia pre deti urobiť to najlepšie a dať tým deťom pohyb, ale im je to jedno. Nehádžem teraz všetkých do jedného vreca, nájdu sa deti ktoré chodia von tak často ako to len ide.
Chcem len povedať ako mi je ľúto, že keď vyjdem von, tak vonku nikoho len zopár starších ľudí na prechádzke. Je smutné ako sa všetko tak rýchlo zmenilo a myslím, že to bude len a len horšie.
Práveže ide o to že mám len 17 rokov .. a ...
a koľko máš asi tak DNES rokov? aj to je ...
Celá debata | RSS tejto debaty