Život

Mala som tú česť sa porozprávať s jedným z učiteľov a dozvedela som sa niečo, čo je pre mňa dosť zaujímavé. Kedysi údajne chodili učitelia aj domov k rodičom žiaka a preberali tam jeho správanie a známky. Učiteľ sa snažil porozumieť žiakovi a pomôcť ako mohol. Bohužiaľ, v dnešnej dobe to nie je zrovna tak ako predtým. Učitelia prídu na hodinu odučia si to čo majú, alebo len nadiktujú poznámky so slovami „naučte sa to doma“ no žiak tomu jednoducho nerozumie a nechce sa mu to učiť. Ja sa riadim slovami „pomaly ďalej zájdeš.“ To znamená, že niektorí učitelia pri písaní poznámok vysvetľujú zároveň aj učivo a myslia si že to ten žiak pochopí ale tak to bohužiaľ nie je.

Po zvonení sa učiteľ vyberie do kabinetu, kde svojmu kolegovi len vyrozpráva akú ťažkú mal hodinu.

Veľa žiakov potrebuje doučovanie, ale prečo? V prípade že žiak tomu nerozumie má sa opýtať učiteľa na hodine, ale žiakom nie je zrovna príjemné keď sa ma pred celou triedou postaviť a povedať čo mu nejde, v prípade že ostatní tomu chápu. Žiak učivo najlepšie pochopí ak ho ten predmet baví a tým sa vraciame k prístupu učiteľa. Nechcem tým zhadzovať učiteľov, no z môjho pohľadu by sa mohli viac venovať žiakom a snažiť sa im to čo najlepšie vysvetliť. Ak to nejde, treba zmeniť systém vysvetľovania (napr. Škola hrou, ktorá je veľmi účinná).

Žiak chodí do školy s nechuťou a rozmýšľa len nad tým kedy konečne pôjde opäť domov.

Z môjho názoru vyplýva to, aby sa učitelia viac venovali žiakom a snažili sa ich pochopiť. V tom horšom prípade by mal učiteľ zavolať rodičom a prebrať s nimi kde je problém. Už len záleží na rodičoch čo s tým spravia. Či sa s deťmi porozprávajú a dohodnú sa na doučovaní alebo zapíšu dieťa na tzv. „krúžok“.